Tak vážení, aj keď tu spamujem pomaly každý topic fóra, tak na tento, kde by asi ani nebolo úplne odveci v mojom prípade písať, som úplne zabudol
Záverečný výsledok už asi väčšina z vás vie, ale "v krátkosti" tu zhrniem moju pohárovú sezónu.
Prvé kolo voľné, druhé až ôsme hrateľní súperi (výsledky aspoň o 2 góly), 3x doma, 4x vonku.
Prvý vážny súper prišiel v 9. kole a to nový tím acskncla - Glory Glory. Na moje šťastie sa hralo vo Švédsku a po výkonoch 152-146 (súper v závere vyfasoval redku) som vyhral 4:3.
Desiate kolo (osemfinále) som hral síce vonku, ale z tej zostávajúcej 16ky tímov nastúpil proti mne asi najslabší. Ten napokon ešte utŕžil v zápase aj 3 červené karty...
Vo štvrťfinále bol opäť ku mne los zhovievavý - síce vonku, ale zase asi najľahší možný súper a výhra o gól po výkonoch 142-150. Tu sa stali však 2 dôležitejšie veci - Remedy s výkonom o 2 vyšším vonku len remízoval s Baggerom a ani v penaltách šťastie nemal. Neónka hrajúca u Chelsea Champion síce stiahla domácu výhodu a zahrala rovnaký výkon ako súper, ale rovnako v penaltách vypadla. Oba tieto tímy (Remedy, neónky) sú jedinými, ktoré ma dokázali v posledných 7 sezónach z SP poháru vyradiť (Remedy 3x, neónky 1x), takže sa mi trošku zväčšili šance.
V semifinále som hral doma proti bulharskému tímu U.C.SAMPDORIA (minulú sezónu padol až na ihrisku Remedyho vo finále). Aj keď mám menej agresívny tím ako Bulhar, rozhodca 93% bola jeho najväčšia nádej. A ten sa prejavil. Moji hráči s agresivitou 3-11% (nastavenú som mal 85%!) dohrali desiati, nakoľko druhý najmenej agresívny z nich (LF Kirilins - 4% agr.) vyfasoval priamu redku v 60. minúte. Bulhar mal hráčov s agresivitou 4-19%, avšak to programu nevadilo a napriek jeho 100%-nej nastavenej agresivite v pohode dohral v plnom počte. Vo výkonoch sa to značne odrazilo a skončilo to 145-148 (z môjho pohľadu). Obaja sme však hrali štýl 0%, a tak zápas dospel do penált. Bulhari ich asi moc nemajú vo zvyku trénovať, takže v nich dostali jasne 3:0 a šiel som do finále ja. V druhom semifinále Bagger vyradil Chelsea Champion na penalty a na (opäť moje) šťastie mi los prisúdil si zahrať finále doma.
Pre Baggera to bolo už 4. SP finále za posledných 11 sezón, avšak stále bez úspechu (skvelá a o to smutnejšia štatistika)! Pre mňa to bolo tretie SP finále a tretie proti tomu istému súperovi (druhýkrát doma). Vzhľadom na to, že rozhodca mal 39% a mal som k dispozícii prakticky celé áčko v takmer plnej sile, bol som jasný favorit. V 45. minúte sa mi zranil stredný útočník, čo ešte nijak vážne nevadilo. Viac už vadilo, keď moje filipínske CMko s agresivitou 10% dostalo v 71. minúte druhú žltú, a teda červenú kartu (agresivita mojich hráčov bola od 3 do 17%, agresivita súperových bola od 4 do 28%). To mi znížilo výkon z vytúžených 156 na 152, súper však zahral len 148 a nakoľko o jediný gól zápasu sa v 42. minúte postaralo moje brazílske CMko Jardel Cardoso (a nebol to gól do vlastnej siete), vybojoval som si tretí titul z SP poháru, a zároveň druhé double
Tým, ktorí mi fandili a gratulovali, veľmi pekne ďakujem, tým, ktorí mi priali nešťastie a nefandili mi, sa neospravedlňujem
Na záver prikladám ešte moju klasickú tabuľku financií:

...new beginning...
Seasons 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 83, 84, 85 - on the top of the SP :-)